Pred deviatimi rokmi zabil Anders Breivik 77 ľudí

Teroristické útoky sa Breivik rozhodol uskutočniť po niekoľkomesačných prípravách. O pol štvrtej vo vládnej štvrti v centre Osla odpálil dodávku naplnenú podomácky vyrobenými trhavinami. Výbuch budovy poškodil a zabil osem ľudí, desiatky ďalších utrpeli zranenia.

Bezprostredne po prvom útoku sa krátko pred piatou hodinou popoludní presunul na neďaleký ostrov Utöya, kde preoblečený za policajta spustil paľbu na účastníkov letného tábora mládežníckeho krídla ľavicovej Strany práce. Zavraždil 69 osôb, väčšinou tínedžerov, a spôsobil zranenia niekoľkým stovkám ďalších.

Na ostrove strieľal viac ako hodinu, kým prišli členovia špeciálnej policajnej jednotky. Dovtedy sa niekoľkým jednotlivcom na člnoch podarilo zachrániť viacero utekajúcich ľudí. Približne o 19:30 sa Breivik vzdal polícii.

Ešte v ten istý deň na internete zverejnil 1500-stranový manifest a denník, v ktorom opísal prípravy teroristických útokov. Podľa jeho slov ho k takémuto konaniu donútila politika nórskej vlády, ktorá presadzovala multikulturalizmus a podporovala prisťahovalectvo.

Po zadržaní umiestnili Breivika do väznice Ila neďaleko Osla. Špeciálny vyšetrovací ukončil vyšetrovanie 10. augusta 2011. Prokurátor oznámil, že Breivik oba útoky naplánoval, pripravil a spáchal celkom sám. Pri rekonštrukcii činu na ostrove Utöya Breivik s vyšetrovateľmi spolupracoval, neprejavil však ľútosť ani emócie.

Súd s Breivikom sa začal 16. apríla 2012. Breivik sa počas procesu k útokom priznal, ale vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Odmietol uznať legitimitu súdu a keď mu zložili putá, zdvihol pravú ruku so zaťatou päsťou, čo je jedna z verzií pozdravu pravicových extrémistov.

Súd v Osle uznal Breivika 24. augusta 2012 za vinného a odsúdil na 21 rokov väzenia, čo je v Nórsku najvyšší možný trest odňatia slobody. Trest je však možné predlžovať tak dlho, ako bude považovaný za nebezpečného pre spoločnosť — zrejme teda vo väzení strávi zvyšok svojho života. Trest si odpykáva vo väznici Skien.

V apríli 2016 Breivik vyhral časť iného súdneho procesu. Zažaloval nórsku vládu za porušenie svojich práv, ku ktorému malo dôjsť jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobnými prehliadkami, skutočnosťou, že mu počas presunov medzi troma väzenskými celami často nasadzovali putá, a tým, že so svojím právnikom môže komunikovať len cez sklo.

Súd rozhodol, že jeho väzenské podmienky sú v rozpore s článkom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s väznenými osobami, a nariadil nórskej vláde zaplatiť Breivikovi náhradu výdavkov spojených so súdnym procesom vo výške 331 000 nórskych korún (36 000 eur). Nórska vláda sa proti rozhodnutiu súdu odvolala.